S DEŤMI VO VYSOKÝCH TATRÁCH

     Vysoké Tary mám prechodené a prelezené krížom-krážom. Keďže som ako mladý turista TOM Táborník a neskôr horolezec v TJ Tatra Regena a James klub „fungoval“ od svojich 11 rokov, tak sme na tú dobu chodili len po Slovensku a veľa sme toho strávili aj vo Vysokých Tatrách. Chcem, aby aj moje deti spoznali krásu Slovenska a našich veľhôr tak sa snažím i s nimi chodiť čo najviac. Tu  Vám napíšem niekoľko tipov, kam s deťmi vo Vysokých Tatrách od narodenia teda s kočíkom, neskôr s nosičom a na záver pešia detská turistika.

     Ak sa teda vyberieme s kočíkom, tak vo Vysokých Tatrách je niekoľko asfaltových ciest, ktoré vedú do vyššej nadmorskej výšky. Jednou z nich je aj cesta na HREBIENOK. Zo Starého Smokovca popri pozemnej lanovke po sankárskej dráhe je to zhruba 3,5 km, prevýšenie 280 m. Tu môžeme navštíviť novootvorený hotel na Hrebienku alebo BILÍKOVU CHATU. Pokiaľ by sme sa rozhodli ísť ďalej, tak po červenej turistickej značke, ktorá je spravená pre vozíčkarov a kočíky sa dostaneme na rázcestie Nad Rainerovou útulňou za 20 minút.

     Ďalšia asfaltová cesta vedie na vysokohorský hotel SLIEZSKY DOM pri Velickom plese v nadmorskej výške 1670 m.n.m. z Tatranskej Polianky (1020 m.n.m.) Tu treba počítať s tým, že to nie je ľahká prechádzka, ale namáhavé tlačenie kočíka do kopca. Pozor si treba dávať aj na občasné autá a tranzity, ktoré majú povolenia ísť hore. Keďže vystúpime do vyššej nadmorskej výšky, treba rátať aj s chladnejším počasím. Krásne výhľady však určite stoja za tú námahu tlačenia.

     Menej náročná je modrá turistická značka od zastávky Popradské Pleso na chatu pri Popradskom plese, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1494 m.n.m. Cesta je príjemná, nachádza sa tu altánok ako aj lavičky. Kúsok od cesty, niekoľko málo metrov od Popradského plesa sa nachádza Symbolický cintorín.

     Ešte spomeniem z Podbanského Tichú dolinu, v Račkovej doline je Úzka dolina a zo Žiaru z parkoviska vedie na Žiarsku chatu asfaltová cesta cez Žiarsku dolinu.

     Pokiaľ už so sebou kočík neťaháme a dieťa nám trošku vyrástlo, tak môžeme vziať so sebou nosič pre prípad, že by už nevládalo ísť, ale tipy, ktoré nižšie rozpíšem, zvládne 4-5 ročné dieťa prejsť samé.

Štrbské Pleso – Popradské pleso – TEŽ Popradské Pleso

Zo Štrbského Plesa sa vydáme náučným chodníkom, takže môžeme si spestriť zastávky pri náučných tabuliach alebo pokochať sa pri Hincovom potoku. Cestou späť sa môžeme vydať po nám už „známej“ asfaltke dolu na zastávku TEŽ Popradské Pleso, kde buď sa zvezieme jednu zastávku alebo po ceste mierne do kopca popri železnici prídeme na Štrbské Pleso.

Hrebienok – Zamkovského chata – Rainerova útulňa – Studenovodské vodopády – Bilíkova chata – Hrebienok

Na Hrebienok sa dostaneme pozemnou lanovkou, ďalej pokračujeme červenou značkou až na Zamkovského chatu približne do hodiny by sme to mali zvládnuť, tu sa môžeme občerstviť, je tu i detský kútik a vrátiť sa cestou späť k rázcestiu Pod Húpačkami a po zelenej turistickej značke sme za 5 minút na Rainerovej útulni a odtiaľ sú už kúsok vodopády Studeného potoka a za necelých 20 minút sme pri Bilíkovej chate a na Hrebienku.

Iná alternatíva výletu od Zamkovského chaty je, že pokračujeme ďalej po červenej turistickej značke až na Lomnickú vyhliadku a na Skalnatú chatu a na Skalnaté pleso. Táto cesta z Hrebienka je dlhá 6,5 km, takže časovo to je tiež zhruba 2 hodiny. Zo Skalnatého plesa sa môžeme už zviesť lanovkou do Tatranskej Lomnici.

Trochu náročnejšie aj na stúpanie sú ešte turistické cesty:

Štrbské Pleso – vodopád Skok – a späť (9,5 km )

Štrbské Pleso – Chata pod Soliskom (tu vedie chodník po zjazdovke, cestou späť môžeme využiť lanovku)

Hrebienok – Slavkovská vyhliadka a späť (6 km a nádherné výhľady na doliny Studeného potoka a Lomnický štít)

Tatranské Matliare alebo Biela voda – Chata pri Zelenom plese (16 km, ale veľmi mierne do kopca)

  

Nakoniec by som doporučil návštevu Botanickej záhrady – Expozícia Tatranskej prírody a Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Pokiaľ budete mať šťastie a budete chodiť potichu, tak možno okrem medveďa, ktorého by ste asi nechceli stretnúť, natrafíte aj na živého jeleňa, tak ako ja vo Vysokých Tatrách...