Vysoké Tary
mám prechodené a prelezené krížom-krážom. Keďže som ako mladý turista TOM
Táborník a neskôr horolezec v TJ Tatra Regena a James klub „fungoval“
od svojich 11 rokov, tak sme na tú dobu chodili len po Slovensku a veľa sme
toho strávili aj vo Vysokých Tatrách. Chcem, aby aj moje deti spoznali krásu
Slovenska a našich veľhôr tak sa snažím i s nimi chodiť čo najviac. Tu Vám napíšem niekoľko tipov,
kam s deťmi vo Vysokých Tatrách od narodenia teda s kočíkom, neskôr s nosičom
a na záver pešia detská turistika.
Ďalšia asfaltová
cesta vedie na vysokohorský hotel SLIEZSKY DOM pri Velickom plese v nadmorskej
výške 1670 m.n.m. z Tatranskej Polianky (1020 m.n.m.) Tu treba počítať s tým,
že to nie je ľahká prechádzka, ale namáhavé tlačenie kočíka do kopca. Pozor si
treba dávať aj na občasné autá a tranzity, ktoré majú povolenia ísť hore.
Keďže vystúpime do vyššej nadmorskej výšky, treba rátať aj s chladnejším počasím.
Krásne výhľady však určite stoja za tú námahu tlačenia.
Menej
náročná je modrá turistická značka od zastávky Popradské Pleso na chatu pri
Popradskom plese, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1494 m.n.m. Cesta je
príjemná, nachádza sa tu altánok ako aj lavičky. Kúsok od cesty, niekoľko málo
metrov od Popradského plesa sa nachádza Symbolický cintorín.
Ešte
spomeniem z Podbanského Tichú dolinu, v Račkovej doline je Úzka
dolina a zo Žiaru z parkoviska vedie na Žiarsku chatu asfaltová cesta
cez Žiarsku dolinu.
Pokiaľ už so
sebou kočík neťaháme a dieťa nám trošku vyrástlo, tak môžeme vziať so
sebou nosič pre prípad, že by už nevládalo ísť, ale tipy, ktoré nižšie
rozpíšem, zvládne 4-5 ročné dieťa prejsť samé.
Zo Štrbského
Plesa sa vydáme náučným chodníkom, takže môžeme si spestriť zastávky pri
náučných tabuliach alebo pokochať sa pri Hincovom potoku. Cestou späť sa môžeme
vydať po nám už „známej“ asfaltke dolu na zastávku TEŽ Popradské Pleso, kde buď
sa zvezieme jednu zastávku alebo po ceste mierne do kopca popri železnici
prídeme na Štrbské Pleso.
Hrebienok –
Zamkovského chata – Rainerova útulňa – Studenovodské vodopády – Bilíkova chata –
Hrebienok
Na Hrebienok
sa dostaneme pozemnou lanovkou, ďalej pokračujeme červenou značkou až na
Zamkovského chatu približne do hodiny by sme to mali zvládnuť, tu sa môžeme
občerstviť, je tu i detský kútik a vrátiť sa cestou späť k rázcestiu
Pod Húpačkami a po zelenej turistickej značke sme za 5 minút na Rainerovej
útulni a odtiaľ sú už kúsok vodopády Studeného potoka a za necelých
20 minút sme pri Bilíkovej chate a na Hrebienku.
Trochu
náročnejšie aj na stúpanie sú ešte turistické cesty:
Štrbské
Pleso – Chata pod Soliskom (tu vedie chodník po zjazdovke, cestou späť môžeme
využiť lanovku)
Hrebienok –
Slavkovská vyhliadka a späť (6 km a nádherné výhľady na doliny
Studeného potoka a Lomnický štít)
Tatranské
Matliare alebo Biela voda – Chata pri Zelenom plese (16 km, ale veľmi mierne do
kopca)
Nakoniec by
som doporučil návštevu Botanickej záhrady – Expozícia Tatranskej prírody a Múzeum
TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Pokiaľ budete mať šťastie a budete chodiť
potichu, tak možno okrem medveďa, ktorého by ste asi nechceli stretnúť, natrafíte
aj na živého jeleňa, tak ako ja vo Vysokých Tatrách...



