ROČNÍK Beaujolais Nouveau 2016 – veľké
očakávania, sľubuje úspech!
Po
minuloročnom krásne ovocnom a šťavnatom ročníku sľubuje BEAUJOLAIS opäť
úspech.
Aj v oblasti
Beaujolais, tak ako inde vo Francúzsku, komplikovolo začiatok rastu viniča nie
príliš priaznivé jarné počasie. Našťastie krupobitie, ktoré zasiahlo aj naše
územie, sa viniciam v oblasti Beaujolais vyhlo a následne vyššie
teploty v apríli, máji a júna podporili vznik krásnych
a zdravých strapcov hrozna. Prakticky až do oberačky bolo stabilné
a veľmi dobré počasie. Tento rok sa oberanie oproti minulým 25 rokom
posunulo, ale výnos v porovnaní za
posledných päť rokov bol vyšší dokonca až nadpriemerný. Samotní vinári sľubujú,
že sa môžeme tešiť na vynikajúci ročník.
BEAUJOLAIS
Meno tohto regiónu
je od pánov z dedinky Beaujeu, ktorí tu vládli od 9. do 11. storočia. Pod
francúzskou korunou sa kraj Beaujeu, južný sused Burgundska, dostal až v 14.storočí
a roku 1514 sa jeho hlavným mestom stalo Villefranche. Vtedy bolo nielen
Beaujolais, ale aj celé Burgundsko vysadené viničom odrody Gamay. Nie je divu,
tento vinič je nenáročný, rastie rychle a skoro všade, dobre rodí a skoro
dozrieva. Bola natoľko obľúbená, že začala vytlačovať aj domáce burgundské
odrody t.j. biele Chardonnay a modré Pinot Noir, ktoré sa vtedy ešte
menovalo Noirien. Toto však ale vzbudilo hnev vojvodu Filipa Smelého a v roku
1395 rozkázal odrodu Gamay v celom Cote d´Or vytrhať. Nechal tam vysadiť
Pinot Noir a Gamay vytlačil za južnú hranicu do dnešnej vinarskej oblasti
Beaujolais. To, že tento kraj patrí pod Burgundsko rozhodol dijonský súd.
Beaujolais je
oficiálne súčasť Burgundska, avšak považuje sa za samostatnú jednotku. Je to
preto, lebo vína z Beaujolais majú svoju vlastnú identitu. Oblasť je
pomenovaná podľa dedinky Beaujeu.
Oblasť
Beaujolais začína asi 10 km pod Mâconem, v departementu Rhône. Oblasť je
pomerne malá – je 60 km dlhá a 12 km široká. Rozprestiera sa na kopcoch
nad údolím Saôny.
Túto
oblasť delíme na dva subregióny, lepšie vína, 10 CRU a BEAUJOLAIS
VILLAGES, sa vyrábajú na severe – tu má pôda bridlicový základ (úlomky žuly
a kremeň).
Vína
s označením BEAUJOLAIS VILLAGES predstavujú vyšší kvalitatívny stupeň
oproti AOC BEAUJOLAIS. Celkom 39 dedín má právo označovať svoje vína týmto
názvom. Môžu uvádzať buď označenie:
BEAUJOLAIS
VILLAGES alebo BEAUJOLAIS + meno dediny
V južnej
časti sa pôda skladá zo zmesi ílu a vápenca – odtiaľ pochádza väčšina
obyčajných BEAUJOLAIS, ktoré je ovocnej chuti, ľahkého charakteru
a fialového nádychu. Označuje sa ako AOC BEAUJOLAIS, niekedy aj AOC
BEAUJOLAIS SUPÉRIEUR (trochu prísnejšie legislatívne limiti pri výrobe)
V oblasti
Beaujolais sa pestujú len dve odrody a to: 2% CHARDONNAY – z ktorého
sa vyrába veľmi vzácne biele beaujolais. Označenie bielych vín z tejto
oblasti môže byť: BEAUJOLAIS VILLAGES BLANC alebo MACON BLANC.
Zbytok je odroda GAMAY,
z ktorej sa robí niekoľko málo ružových, ale predovšetkým veľké množstvo
červených vín.
Ako
sa vyrába Beaujolais Nouveau
Ide o ľahké
víno, fľašované necelé dva mesiace po zbere.
Vinifikácia nového Beaujolais prebieha metódou karbonickej macerácie. Je
to kvasenie pod tlakom oxidu uhličitého. Čo znamená, že hrozno sa ihneď po
oberaní uloží do kadi celé aj so stopkami. Spodné strapce sa váhou vrchných
vrstiev postupne rozmačkajú, pod týmto tlakom dochádza v hroznách k metabolizácií
a bobule kvasia zvnútra. Vzniká tak etanol a znižuje sa obsah
kyseliny jablčnej. Dôležité a charakteristické pre túto metódu je to, že
neprítomnosť kyslíka uchováva ovocnosť vína. Po tomto máčaní v oxidu uhličitom,
ktoré trvá 4 až 10 dní, podľa typu vína, ktoré chce vinár vyrobiť, sa stáča
samotok – vin de goutte. Po tomto alkoholovom kvasení prebieha jablčno-mliečne
kvasenie, keď sa tvrdá jablčná kyselina mení na jemnú mliečnu. Inými slovami –
týmto druhým kvasením sa znižuje obsah kyselin. Takto vyrobené víno sa predáva
ako BEAUJOLAIS NOUVEAU alebo je pripravené na ďalšie spracovanie ako ročníkové
Beaujolais.
Strapce červených odrôd
sú totiž lisované veľmi skoro, už po troch dňoch státia (surovina na bežné
červené vína stojí v kadiach nezriedka aj 2 týždne). To spôsobuje, že v tomto
víne sa nenachádzajú niektoré látky normálne obsiahnuté v červených vínach. Je jasnočervenej farby a charakterizujú ho ako
osobitne aromatické, s veľmi sviežou chuťou. Znalci tvrdia, že je akýmsi mostom
medzi bielym a červeným vínom, ktoré je škoda vychutnávať na jazyku, ale treba
ho piť dúškami. Beaujolais má chuťovo veľmi blízko k červenému i bielemu vínu –
a tak chutí všetkým. Ale to naozajstné
čaro Beaujolais spočíva v poznaní, že presne to čo vy robia v danej chvíli
milióny ľudí na celej Zemi.
História Beaujolais Nouveau
Pohyb nového vína môžeme na
francúzskej pôde spoľahlivo sledovať už od 13.storočia. Královská pokladňa sa
vždy veľmi tešila na dane a tak na cestách aj riekach colná správa čakala
na prepravy vína, aby mohla vyberať poplatky. Vďaka tomu existujú dochované
kvalitné záznamy, kde môžeme sledovať rôzne nariadenia o produkcii a predaji
mladého vína. Snaha dodať víno na trh čo najskôr bola hlavne ekonomická – byť ako
prvý oproti konkurencii.
Kraj okolo dedinky Beaujeu si medzi
mladými vínami získaval pozíciu pomaly, ale za to veľmi istotne. V roku 1680
prechádzalo cez brány do Lyonu len 20% vína, tak o sto rokov neskôr (r.1780)
to už bolo 60%. Prvými zahraničnými
zákazníkmi boli Švajčiari, kam dodanie vín začalo v roku 1780. Najväčšiu
vrcholnú slávu BEAUJOLAIS malo medzi rokmi 1860 a 1875, ktoré sú v tomto
kraji považované za zlatý vek. Vinice v tomto období mali rozlohu 24 tisíc
hektárov. V tej dobe bolo dokopy v celom Francúzsku najviac vinic a to
2,5 milióna hektárov. Avšak devastačný príchod hmyzu Phylloxéry spravil koniec
tohto zlatého veku.
Čo nespravila Phylloxéra, dokončila
prvá svetová vojna, potom hospodárska kríza a neskôr druhá svetová vojna. Medzi
vojnami sa podarilo francúzskej vláde vymedziť apelácie (od najlepších CRU
Beaujoloais, Beaujolais Villages a AOC Beaujolais). Po vojne sa vinári
pustili do výsad nových vinic a opravy starých a po najúspešnejšom ročníku
1950 sa stanovilo Beaujolais nouveau – mladé víno, ktoré sa smie predávať od
15. decembra.
Termín pre každoročné oficiálne uvolnenie
Beaujolais nouveau spočiatku nebol fixný a riadil sa podľa toho, kedy bolo
víno hotové (väčšinou na začiatku novembra). Vzhľadom k veľkej popularite tohto
vína spôsoboval nejasný termín hlavne obchodníkom a reštauráciám starosti
a tak v roku 1967 bolo určený pevný dátum a to 15.november.
Avšak aj tento dátum nebol dosť vhodný, keďže občas padol na sobotu/nedeľu –
sviatok a robil tým problémy hlavne dopravcom, ktorý chceli dodať
zákazníkom mladé víno tiež do Japonska či Ameriky a v neposlednom rade
tento deň bol po štátnom sviatku Francúzska – 11.11. koniec 1.svetovej vojny.
Preto vznikol v roku 1985 termín súčasný a to tretí štvrtok v mesiaci
november.
5 dôvodov prečo piť BEAUJOLAIS
NOUVEAU
1. Skutočná tradícia – na
začiatku bol marketing, po 60 rokoch už môžeme hovoriť o tradícií.
2. Overená kvalita – pokiaľ by mladé vína z Gamay neboli
dobré, asi by tento zvyk dlho nevydržal a dnes by sme vôbec nevedeli, čo
to Beaujolais Nouveau je. Kvalitu vína si žiadny vinár nedovolí podceniť, lebo
vie, že nasledujúci rok by si jeho produkciu mladého Gamay nikto nekúpil.
Samozrejme existujú výnimky – kvalita na úkor nízkej ceny – vína, ktoré nájdeme
v obchodných reťazcoch. Kvalitné mladé víno z Beaujolais začína od
6,50 €.
3. Globálny koncept – Beaujolais Nouveau
nie je lokálna záležitosť a turistická atrakcia jednej dediny resp.
regiónu. Je to celosvetový fenomén. Od Beaujeu, cez Lyon, Paríž, Berlín, New
Yourk až po Soul a Tokio. Všade poznajú mladé Beaujolais a vedia čo
znamená „arrivé“. Tento globálny úspech Beaujolais funguje viac ako 60 rokov.
4. Výnimočnosť – Beaujolais Nouveau si
zachováva svoj šarm, charakter. Avšak nie exkluzivitu, mladé Beaujolais je
oslavou prvého vína, nie snobská záležitosť. Aj keď predsa sa nepije a nerozlieva
v každej reštaurácií, krčme...
5. Snúbenie s jedlom
–
nielen mladé Beaujolais, ale celkovo vína z tohto regiónu sa perfektne
hodia k jedlu. Párovanie vína a jedla je úžasná záležitosť. Ak
správne vieme spárovať víno s jedlom, tak máme fantastický zážitok. Avšak
pri Beaujolais je to iné – univerzálne. Keď sme si neni istý, poprípade urobíme
malú chybu, Beaujolais nám to odpustí. Toto víno sa totiž hodí skoro ku každému
jedlu, hlavne k jedlám, ktoré jete doma.
Mladé Beaujolais je
vďaka vyššej kyselinke, ovocnosti a ľahkým trieslovinám univerzálne v kuchyni,
chutí a dobre sa pije ...
Odroda Gamay
Gamay má svoj pôvod vo Francúzsku, v
rovnomennej dedine Gamay neďaleko Beaune. Gamay v originálnom názve je Gamay
Noir a Jus Blanc, doslovne čierne Gamay s bielou šťavou.
Je to kríženec Pinot Noir a Gouais.
Vo Francúzsku sa pestuje už od 3.storočia. Vo svete je vysadených 33 000 hektárov,
z toho vo Francúzsku 30 000 a v oblasti Beaujolais je to 23 000
hektárov. V oblasti Beaujolais je to jediná pestovaná modrá odroda.
Najväčší výskyt mimo Francúzska je v švajčiarskom kantóne Valais, kde sa víno
z odrody Gamay volá Dole.
V 14. Storočí bola odroda Gamay
vysadená v burgundskom Cote d´Or, čo vyvolalo hnev vojvodu Filipa Smelého –
v roku 1395 rozkázal Gamay vytrhať a nechal všetko nahradiť odrodou
Pinot Noir.
Chuť vína ovocné, aróma malin, jahôd,
čierneho ríbezla, čerešní. V tých najlepších CRU sú aj kvetinové vôňe.
Odroda
GAMAY je vedená systémom „gobelet“, ktorý necháva vinič bez podpory drôtov.
Z francúzskeho vinarského zákona je oberanie v tejto oblasti povolené
len ručne, bez využitia mechanizácie. Avšak najvýznamnejšie špecifikum
Beaujolais je v odrode GAMAY, ktorá má veľmi nízky obsah trieslovin, víno
má tak pocitovo ľahký charakter – nie však obsah alkoholu, ktorý mu
v dnešnej dobe zaručuje výnimočné postavenie v gastronómií.
